14. 7. 2016

Na juh: Anthousa


Keď sa to tak vezme, tak sme na pláž ožarovanú plnotučným  gréckym slnkom obaja prišli priamo z firemného ekosystému, kde klimatizácia a neónky nikdy nezapadajú. Ak ste bielokožec, v takom prípade Vám nemusí pomôcť ani opaľovací krém, ochranný faktor box na topánky. Táto situácia nastala u Ivony, ktorej sa podarilo ugrilovať do svietivo ružovej farby, ktorú pokožka aj patrične cítila. Jasné, že na druhý deň sa jej príliš slniť nechcelo, a tak prišiel na rad alternatívny program, výlet na neďaleký hrad. Konkrétne Ali Pashov hrad, z ktorého svojho času turecký správca masívne ostreľoval Pargu, keďže domáci neboli uzrozumení s osmanskou nadvládou.


Cieľ cesty je na vysokom kopci a z Pargy je dobre viditeľný, takže som určil pochodový azimut a vyrazili sme. Na hrad sa dá dostať dvoma cestami, pri každej z nich nevyhnutne budete prechádzať cez malú dedinku Anthousa. Viac-menej náhodou sa nám podarilo na cestu nahor zvoliť síce dlhšiu, no pozvoľna stúpajúcu trasu. Vedie zväčša po asfaltke, no z času na čas sa Vám naskytne výhľad na more a okolité kopce. Značenie je, veľmi eufemisticky povedané, biedne. 

 
 

Na cestu sme sa opýtali ochotného majiteľa taverny, kde sme sa zastavili na pohár čerstvého džúsu. Po pol kilometri som mal vážne pochybnosti o správnosti smerovania našich krokov, no nakoniec sa objavila tabuľa, ktorú tam podľa môjho skromného odhadu osadil ešte Ali blahej pamäti. Odtiaľ sa už zablúdiť nedalo a tak sme po cca dva a pol hodinovom pochode dorazili na hrad. 

 

Stavba je dosť slušne zachovaná, je z nej nádherný výhľad na okolie, Pargu, ostrovy Paxos aj Antipaxos a za výnimočne jasného počasia je možné vidieť juh Korfu. Oplatí sa dať si pozor na hady a nezrútiť sa z hradieb, ktoré sú podobne ako v Parge neohradené a potulky po nich sú plne na Vaše riziko. Rozhodne táto lokalita stojí za návštevu, túra to nie je náročná a získate nový pohľad na okolitú krajinu.  Keď sme sa dostatočne pokochali a oddýchli si, vydali sme sa na cestu späť.

 
 
 
 
 

Ešte pred dovolenkou som kdesi vyčítal, že v Anthouse je vyhlásená taverna Vasilis, ktorú majú v obľube aj domáci. Cestou dolu sme sa dvojhlasne zhodli, že by bolo načim ju navštíviť a poriadne sa najesť. Zložili sme na záhradke plnej nádherných stromov a rastlín a počkali na obsluhu. Prišla takmer okamžite, keďže v podniku bolo iba zopár ľudí. Nechali sme si poradiť a začali objednávať. Slečna mierne dvihla obočie a poznamenala, že porcie sú dosť veľké, načo sme sa pousmiali a uistili ju, že to nebude problém. 

 

Objednali sme si Grilované souvlaki (cca 9 €), Sofrito (teľacie s cesnakom a petržlenovou vňaťou) (cca 10 €) a k tomu Tzatziky (cca 4€) a Rukolový šalát (6 €). Porcie to boli naozaj poriadne. Ivonine souvlaki z bravčového mäsa bolo výrazne ochutené no nepresolené, mäso prepečené akurát, príloha bola v oboch prípadoch rovnaká, kopček ryže a opečené zemiaky. Moja teľacina bola mäkučká a akurát cesnaková. Jednoducho sme sa veľmi dobre najedli v krásnom prostredí s príjemnou a ochotnou obsluhou. Na záver sme dostali dezerto-digestívum v podobe horkého pomaranča nakladaného v cukrovom sirupe. Na účet podniku, spolu s radou, ako sa dostať späť do Pargy cez les, popri starom mlyne. 

 
 
 

Je to trasa o poznanie strmšia a najmä Ivu dosť potešilo, že sme ňou nešli nahor, asi by sa to stretlo s hlasným nesúhlasom. Zastavili sme sa aj v spomínanom mlyne, kde malo byť aj múzeum. Ako sme zistili, spočívalo v jednej miestnosti so zvyškami vybavenia mlynu a pokojne by mohlo slúžiť ako útulňa pre tulákov. Slovom žiadna sláva, v blízkom potoku bordel ako na Slovensku. 

 
 
 
 
 


Po ceste lemovanej citrónovníkmi a olivovníkmi sme sa dostali až na pláž Valtos, odkiaľ sme sa radi odviezli do mesta taxi loďkou. Príjemný výlet, pekná krajina a dobré jedlo. Čo viac si priať.

P.S. Nabudúce Iónske ostrovy a Korfu
 

28. 6. 2016

Na juh: Parga


Rovno Vám píšem, že to bola jedna z najlepších dovoleniek aké som zažil a to i napriek tomu, že mám radšej hory a chlad ako more a teplo. Zásadnou mierou sa o to pričinila Ivona, ktorá toto mestečko navštívila pred rokom v rámci pracovnej cesty a vyhlásila, že tam treba ísť. Keď treba, tak davaj. Druhým faktorom úspešnosti bol pomerne skorý termín, keďže sme vyrazili už ôsmeho júna. Jednak nebolo príliš teplo a počet turistov na meter štvorcový neprekročil únosnú mieru (ktorá je v mojom ponímaní dosť nízka). Skúsim Vám teda priblížiť Pargu samotnú a potom spomenúť čo-to o výletoch, ktoré sme podnikli.

Cesta

Trvá autobusom cca jeden celý deň, no napriek tomu sa to dá. Vďaka 10 mg melatonínu som v noci hajal ako Šípkový Ruženko, až kým nás okolo druhej ráno z busu nevyduril urodzený macedónsky colník na pasovú rozcvičku. Žmúrili sme jak žaby z muliny a po kontrole opäť nekompromisne zalomili.  Záverečný  úsek cesty od Solúnu po Pargu som už bol chvalabohu čulý. Je to totiž pastva  pre oči, keďže všade navôkol sa rozprestierajú hory pripomínajúce Nízke Tatry a takmer neustále je na čo sa pozerať a nad čím žasnúť. 




Najviac som však užasol po príchode a uznanlivo plesol Ivu po pleci, akože dobre si vybrala.

Mesto

Parga je malé mestečko nachádzajúce sa na západnom pobreží Grécka, ktorého pláže omýva Iónske more. Postavené je v hornatom teréne, plnom úzkych strmých uličiek a malebných domčekov. Nad mestom sú pozostatky  hradu, ktorý bol trikrát prestavaný (naposledy Benátčanmi) a napriek početným útokom sa zachoval v solídnom stave a rozhodne stojí za návštevu. 

Bezprostredne dostupné sú tri pláže, z ktorých najdlhšia je Valtos, nasleduje mestská pláž Kryoneri a kamenistá Piso Kryoneri. Kúsok od Pargy sa nachádza pláž Lichnos. 

 
 

Z mestskej pláže je možné preplávať (vyšší prekráčajú) na ostrov Panny Márie, na ktorom sa nachádza  kaplnka, prameň a jeden bezprizorný zajac, o ktorom sme sa nič bližšie nedozvedeli. 



Kolorit mestečka dotvára nespočetné množstvo reštaurácií, taverien a kaviarní. Všadeprítomné citrónovníky zvláštne kontrastujú s horami, týčiacimi sa nad mestom. Okrem citrónovníkov sú všadeprítomné aj mačky všetkých možných farieb a veľkostí. Domáci kŕmia nie jednu „svoju“ ale hneď niekoľko mňaukáčov vo svojej spádovej oblasti. 

 
 
 


Ľudia

Sú vo všeobecnosti príjemní a ústretoví, nestretli sme sa s neochotou alebo zamračenými tvárami, tak často vídanými v našich končinách. Prekvapením pre mňa bola všeobecná znalosť angličtiny, resp. minimálne jej základov. Skutočne sme počas dvoch týždňov nemali problém sa kdekoľvek dohodnúť, čo výrazne spríjemnilo celý pobyt. Domáci s úsmevom kvitujú každý Váš pokus o komunikáciu v ich materčine. Ak vedia, radi Vám s čímkoľvek poradia, prípadne sa len tak porozprávajú. 


Doprava

Ako vyplýva z popisu, doprava je tu pomerne náročná na zručnosť a pozornosť. Nemyslím autobusy, tie chodia dva za deň, smerom do Igoumentisy a Prevezy a príliš by som na ne nespoliehal. Mal som na mysli šialene úzke uličky so stúpaním snáď dvadsať percent. Okrem toho status chodníka má asi iba tridsaťmetrový kus plochy pri škole inak sa jazdí všade. Aj v tých najužších miestach. Skúter podľa mňa vlastnia všetci, aj mačky, len sme ich nevideli jazdiť. Všetkých ostatných sme videli a počuli. 

 

Akonáhle som začul nejaký motor, ihneď som so strachom obzeral, či sa zasa rúti rybár s fúzami ako Gandalf alebo trojčlenná rodinka na skútri (true story). Napodiv sme však nevideli nijakú haváriu, domáci sú zjavne dobre trénovaní a nedajú sa turistami vyviesť z miery. Je tu aj pomerne veľké množstvo taxíkov a aj keď sme nijakým nešli, ceny budú zrejme priaznivé, pretože boli v neustálej prevádzke (na Nitru sa však asi nechytajú). Okrem toho je možné prenajať si v podstate akýkoľvek dopravný prostriedok a navštíviť neďaleké mestá, pláže i ostrovy pod vlastným velením. 




Okrem cestnej dopravy slušne fungujú lodné taxíky, ktoré Vás za prijateľnú cenu 2 €, odvezú z Valtosu na Kryoneri (pri ceste medzi týmito plážami musíte v podstate vyjsť takmer úplne na hrad), takže nemusíte funieť ako na krížovej ceste. Inak je mestečko rozlohou pomerne malé a i keď sme sa dvakrát viezli loďkou, vždy  sme sa všade dostali bez ujmy pešo a to sme obaja netrénovené kancelárske krysy. 

 
 
 

Počasie

Prišli sme v druhý júnový týždeň, čo malo za následok príjemné teploty cez deň do tridsať a v noci do dvadsať stupňov Celzia. Teda väčšinu pobytu, ku koncu už začalo prituhovať a zažili sme aj poobedie, keď sa teplota na pláži blížila štyridsiatke. To už sa zdalo byť príliš aj Ivone (pre mňa je to level krematórium) a mne sa podchvíľou zdalo, že sa zo mňa vytápa tuk (žiaľbohu, tuk to nebol). Mimochodom na pláži sa dal na celý deň „prenajať“ slnečník s dvoma lehátkami za 8 €. Myslím, že turnus po nás mal stopercentnú slnečníkovú účasť.




Voda, potraviny, alkohol

Voda je v Parge pitná a dosť pripomína chuťou i tvrdosťou vodu v Nitre. Čo sa vody týka, mám pomerne citlivé zažívacie ústrojenstvo a nemal som tu najmenší problém. Potraviny sa dajú nakúpiť v priemere za mierne vyššie ceny ako u nás. Tu je zopár príkladov: Chlieb – 0.90 €, mlieko – 1.2 €, maslo (250 g) 3 €, jogurt (250 ml) 1 €, rajčiny 0.90 €, feta (1 kg) 6 – 8 €, kuracie prsia (1 kg) 6 €. Najlepšie (a asi aj najlacnejšie) sa dá nakúpiť v miestnom Careffoure expresse, klasické supermarkety v našom ponímaní tu nanájdete. Všetko sú obchodíky na spôsob Kwik-e-martu.



Alkohol je v porovnaní so Slovenskom drahší, liter Bacardi alebo Beefeatru sa blíži tridsiatim eurám, podstatne lacnejšie sa dá kúpiť Ouzo. Pollitrový ležiak v plechovke cca 1.2 € (V podniku však čapovaný ležiak môže stáť pokojne 2.5 €). Sortiment potravín je dosť podobný tomu „nášmu“ a nenatrafili sme na nič, čo by nám vyslovene chýbalo, pravda, bryndzu nemajú.

Reštaurácie

Za Pargu spomeniem tri podniky. Prvým z nich je Sakis, recenzie som našiel na Tripadvisore a veru neľutujem. Rodinný podnik s domácou kuchyňou za príjemné ceny, kde si však na stôl budete musieť počkať. Obsluha je pohotová, príjemná a komunikatívna, sortiment jedál pomerne široký. 



Prišli sme sem po celodennom výlete loďou a patrične hladní. Z predjedál sme si vybrali Saganaki (cca 4 €), čo je korenený opečený syr, Smažené zelené papriky plnené fetou, rajčinami a petržlenovou vňaťou (cca 4 €) a pre istotu ešte aj Tzatziki (cca 3 €), ktoré dorazilo aj s dvoma hriankami s olivovým olejom a korením. So všetkým sme sa spravodlivo podelili a so všetkým boli spokojní.


 
 

Ako hlavné jedlo si Ivona dala Gril mix pre jednu osobu(cca 9 €), ktorý pozostával zo souvlaki, gyrosu, kebabu a grilovanej jahňaciny. Doplnený bol opečenými zemiakmi, ryžou a zeleninou. Ja som si dal Jahňacie Kleftiko (cca 11 €), čo je mäso marinované v citrónovej šťave a bylinkách, upečené spolu so zeleninou v alobale, plus opekané zemiaky. 


 
 
 

Dlho sme mlčali a jedli. Veľmi chutné jedlo a príjemná atmosféra je zjavne recept na úspech. Kým okolité podniky boli poloprázdne, tu bolo plno. Zákazníkov aj mačiek.

Druhým podnikom je Gemini, kam sme zablúdili v podstate náhodou, pretože pršalo  a vôbec sme neľutovali. Ich pizza s čerstvými plodmi mora za 10 € a zároveň s výhľadom na more stála za to. Cesto tenké, na pizzi boli kúsky chobotnice, krevety i mušle a bola veľmi jeme ochutená cesnakom. Jednoduché, chutné, niet čo vytknúť, kedykoľvek by sme dali znova. 


Tretím podnikom je gril bar Ponte, ktorý ma zaujal vďaka ponuke piva z remeselných pivovarov. Píjemná atmosféra a vynikajúca IPA od pivovaru Septem (síce 5,50 € za 330 ml ale šak dovolenka). Rozhodne patrí k najlepším pivám tohto štýlu a to som ich už zopár ochutnal. Ak ste fanúšik mocne chmelených kúskov a niekde Septem uvidíte, určite si vezmite aspoň dve fľaše. Po jednej by Vám bolo smutno. 


 

Ivona si ako prvé dala ležiak Vergina (4 € za 500 ml), ktorý bol ok ale podstatne lepšia bola druhá voľba, a síce Real Ale Special od Corfu Beer (4 € za 330 ml). Do tohto podniku sme vrátili a druhýkrát sa aj najedli. Ivona si dala (podľa jej slov) vynikajúci šalát s grilovaným kozím syrom, tmavými figami a sušenou šunkou (8 €). Ja som si dal nehorázne veľkú porciu bravčoviny na grile s opekanými zemaiakmi a barbecue omáčkou (9€). Naládoval som sa do príjemne letargického stavu. 



Týmto uzatváram prvú časť južného rozprávania, ešte tu budem písať o túre na Alipašov hrad, Anthouse,  Iónskych ostrovoch, Korfu a o tom, čo som si priniesol z duty free shopu cestou domov.

P.S. Prípadné otázky a pripomienky do komentov.