28. 6. 2016

Na juh: Parga


Rovno Vám píšem, že to bola jedna z najlepších dovoleniek aké som zažil a to i napriek tomu, že mám radšej hory a chlad ako more a teplo. Zásadnou mierou sa o to pričinila Ivona, ktorá toto mestečko navštívila pred rokom v rámci pracovnej cesty a vyhlásila, že tam treba ísť. Keď treba, tak davaj. Druhým faktorom úspešnosti bol pomerne skorý termín, keďže sme vyrazili už ôsmeho júna. Jednak nebolo príliš teplo a počet turistov na meter štvorcový neprekročil únosnú mieru (ktorá je v mojom ponímaní dosť nízka). Skúsim Vám teda priblížiť Pargu samotnú a potom spomenúť čo-to o výletoch, ktoré sme podnikli.

Cesta

Trvá autobusom cca jeden celý deň, no napriek tomu sa to dá. Vďaka 10 mg melatonínu som v noci hajal ako Šípkový Ruženko, až kým nás okolo druhej ráno z busu nevyduril urodzený macedónsky colník na pasovú rozcvičku. Žmúrili sme jak žaby z muliny a po kontrole opäť nekompromisne zalomili.  Záverečný  úsek cesty od Solúnu po Pargu som už bol chvalabohu čulý. Je to totiž pastva  pre oči, keďže všade navôkol sa rozprestierajú hory pripomínajúce Nízke Tatry a takmer neustále je na čo sa pozerať a nad čím žasnúť. 




Najviac som však užasol po príchode a uznanlivo plesol Ivu po pleci, akože dobre si vybrala.

Mesto

Parga je malé mestečko nachádzajúce sa na západnom pobreží Grécka, ktorého pláže omýva Iónske more. Postavené je v hornatom teréne, plnom úzkych strmých uličiek a malebných domčekov. Nad mestom sú pozostatky  hradu, ktorý bol trikrát prestavaný (naposledy Benátčanmi) a napriek početným útokom sa zachoval v solídnom stave a rozhodne stojí za návštevu. 

Bezprostredne dostupné sú tri pláže, z ktorých najdlhšia je Valtos, nasleduje mestská pláž Kryoneri a kamenistá Piso Kryoneri. Kúsok od Pargy sa nachádza pláž Lichnos. 

 
 

Z mestskej pláže je možné preplávať (vyšší prekráčajú) na ostrov Panny Márie, na ktorom sa nachádza  kaplnka, prameň a jeden bezprizorný zajac, o ktorom sme sa nič bližšie nedozvedeli. 



Kolorit mestečka dotvára nespočetné množstvo reštaurácií, taverien a kaviarní. Všadeprítomné citrónovníky zvláštne kontrastujú s horami, týčiacimi sa nad mestom. Okrem citrónovníkov sú všadeprítomné aj mačky všetkých možných farieb a veľkostí. Domáci kŕmia nie jednu „svoju“ ale hneď niekoľko mňaukáčov vo svojej spádovej oblasti. 

 
 
 


Ľudia

Sú vo všeobecnosti príjemní a ústretoví, nestretli sme sa s neochotou alebo zamračenými tvárami, tak často vídanými v našich končinách. Prekvapením pre mňa bola všeobecná znalosť angličtiny, resp. minimálne jej základov. Skutočne sme počas dvoch týždňov nemali problém sa kdekoľvek dohodnúť, čo výrazne spríjemnilo celý pobyt. Domáci s úsmevom kvitujú každý Váš pokus o komunikáciu v ich materčine. Ak vedia, radi Vám s čímkoľvek poradia, prípadne sa len tak porozprávajú. 


Doprava

Ako vyplýva z popisu, doprava je tu pomerne náročná na zručnosť a pozornosť. Nemyslím autobusy, tie chodia dva za deň, smerom do Igoumentisy a Prevezy a príliš by som na ne nespoliehal. Mal som na mysli šialene úzke uličky so stúpaním snáď dvadsať percent. Okrem toho status chodníka má asi iba tridsaťmetrový kus plochy pri škole inak sa jazdí všade. Aj v tých najužších miestach. Skúter podľa mňa vlastnia všetci, aj mačky, len sme ich nevideli jazdiť. Všetkých ostatných sme videli a počuli. 

 

Akonáhle som začul nejaký motor, ihneď som so strachom obzeral, či sa zasa rúti rybár s fúzami ako Gandalf alebo trojčlenná rodinka na skútri (true story). Napodiv sme však nevideli nijakú haváriu, domáci sú zjavne dobre trénovaní a nedajú sa turistami vyviesť z miery. Je tu aj pomerne veľké množstvo taxíkov a aj keď sme nijakým nešli, ceny budú zrejme priaznivé, pretože boli v neustálej prevádzke (na Nitru sa však asi nechytajú). Okrem toho je možné prenajať si v podstate akýkoľvek dopravný prostriedok a navštíviť neďaleké mestá, pláže i ostrovy pod vlastným velením. 




Okrem cestnej dopravy slušne fungujú lodné taxíky, ktoré Vás za prijateľnú cenu 2 €, odvezú z Valtosu na Kryoneri (pri ceste medzi týmito plážami musíte v podstate vyjsť takmer úplne na hrad), takže nemusíte funieť ako na krížovej ceste. Inak je mestečko rozlohou pomerne malé a i keď sme sa dvakrát viezli loďkou, vždy  sme sa všade dostali bez ujmy pešo a to sme obaja netrénovené kancelárske krysy. 

 
 
 

Počasie

Prišli sme v druhý júnový týždeň, čo malo za následok príjemné teploty cez deň do tridsať a v noci do dvadsať stupňov Celzia. Teda väčšinu pobytu, ku koncu už začalo prituhovať a zažili sme aj poobedie, keď sa teplota na pláži blížila štyridsiatke. To už sa zdalo byť príliš aj Ivone (pre mňa je to level krematórium) a mne sa podchvíľou zdalo, že sa zo mňa vytápa tuk (žiaľbohu, tuk to nebol). Mimochodom na pláži sa dal na celý deň „prenajať“ slnečník s dvoma lehátkami za 8 €. Myslím, že turnus po nás mal stopercentnú slnečníkovú účasť.




Voda, potraviny, alkohol

Voda je v Parge pitná a dosť pripomína chuťou i tvrdosťou vodu v Nitre. Čo sa vody týka, mám pomerne citlivé zažívacie ústrojenstvo a nemal som tu najmenší problém. Potraviny sa dajú nakúpiť v priemere za mierne vyššie ceny ako u nás. Tu je zopár príkladov: Chlieb – 0.90 €, mlieko – 1.2 €, maslo (250 g) 3 €, jogurt (250 ml) 1 €, rajčiny 0.90 €, feta (1 kg) 6 – 8 €, kuracie prsia (1 kg) 6 €. Najlepšie (a asi aj najlacnejšie) sa dá nakúpiť v miestnom Careffoure expresse, klasické supermarkety v našom ponímaní tu nanájdete. Všetko sú obchodíky na spôsob Kwik-e-martu.



Alkohol je v porovnaní so Slovenskom drahší, liter Bacardi alebo Beefeatru sa blíži tridsiatim eurám, podstatne lacnejšie sa dá kúpiť Ouzo. Pollitrový ležiak v plechovke cca 1.2 € (V podniku však čapovaný ležiak môže stáť pokojne 2.5 €). Sortiment potravín je dosť podobný tomu „nášmu“ a nenatrafili sme na nič, čo by nám vyslovene chýbalo, pravda, bryndzu nemajú.

Reštaurácie

Za Pargu spomeniem tri podniky. Prvým z nich je Sakis, recenzie som našiel na Tripadvisore a veru neľutujem. Rodinný podnik s domácou kuchyňou za príjemné ceny, kde si však na stôl budete musieť počkať. Obsluha je pohotová, príjemná a komunikatívna, sortiment jedál pomerne široký. 



Prišli sme sem po celodennom výlete loďou a patrične hladní. Z predjedál sme si vybrali Saganaki (cca 4 €), čo je korenený opečený syr, Smažené zelené papriky plnené fetou, rajčinami a petržlenovou vňaťou (cca 4 €) a pre istotu ešte aj Tzatziki (cca 3 €), ktoré dorazilo aj s dvoma hriankami s olivovým olejom a korením. So všetkým sme sa spravodlivo podelili a so všetkým boli spokojní.


 
 

Ako hlavné jedlo si Ivona dala Gril mix pre jednu osobu(cca 9 €), ktorý pozostával zo souvlaki, gyrosu, kebabu a grilovanej jahňaciny. Doplnený bol opečenými zemiakmi, ryžou a zeleninou. Ja som si dal Jahňacie Kleftiko (cca 11 €), čo je mäso marinované v citrónovej šťave a bylinkách, upečené spolu so zeleninou v alobale, plus opekané zemiaky. 


 
 
 

Dlho sme mlčali a jedli. Veľmi chutné jedlo a príjemná atmosféra je zjavne recept na úspech. Kým okolité podniky boli poloprázdne, tu bolo plno. Zákazníkov aj mačiek.

Druhým podnikom je Gemini, kam sme zablúdili v podstate náhodou, pretože pršalo  a vôbec sme neľutovali. Ich pizza s čerstvými plodmi mora za 10 € a zároveň s výhľadom na more stála za to. Cesto tenké, na pizzi boli kúsky chobotnice, krevety i mušle a bola veľmi jeme ochutená cesnakom. Jednoduché, chutné, niet čo vytknúť, kedykoľvek by sme dali znova. 


Tretím podnikom je gril bar Ponte, ktorý ma zaujal vďaka ponuke piva z remeselných pivovarov. Píjemná atmosféra a vynikajúca IPA od pivovaru Septem (síce 5,50 € za 330 ml ale šak dovolenka). Rozhodne patrí k najlepším pivám tohto štýlu a to som ich už zopár ochutnal. Ak ste fanúšik mocne chmelených kúskov a niekde Septem uvidíte, určite si vezmite aspoň dve fľaše. Po jednej by Vám bolo smutno. 


 

Ivona si ako prvé dala ležiak Vergina (4 € za 500 ml), ktorý bol ok ale podstatne lepšia bola druhá voľba, a síce Real Ale Special od Corfu Beer (4 € za 330 ml). Do tohto podniku sme vrátili a druhýkrát sa aj najedli. Ivona si dala (podľa jej slov) vynikajúci šalát s grilovaným kozím syrom, tmavými figami a sušenou šunkou (8 €). Ja som si dal nehorázne veľkú porciu bravčoviny na grile s opekanými zemaiakmi a barbecue omáčkou (9€). Naládoval som sa do príjemne letargického stavu. 



Týmto uzatváram prvú časť južného rozprávania, ešte tu budem písať o túre na Alipašov hrad, Anthouse,  Iónskych ostrovoch, Korfu a o tom, čo som si priniesol z duty free shopu cestou domov.

P.S. Prípadné otázky a pripomienky do komentov.

28. 4. 2016

Úhor

Nedávno som na sociálnej sieti zachytil info, že v jednom nitrianskom mäsiarstve ponúkajú čerstvé ryby na objednávku. Šupináče máme radi, tak som sa vydal na prieskum, prelistoval ponuku podebatoval s obsluhou a objednal morského úhora (veľkosť 1 – 3 kg) . Jedli sme ho v reštike v Českom Krumlove a dosť nám chutil, napriek celkovo tragickému zážitku z obsluhy.  Okrem toho som z neznámeho dôvodu nadobudol presvedčenie, že vyfiletovať úhora bude úplná idyla (Danielov myšlienkový pochod: Šak je to taký šulec, sťáhnem kožu, narežem filety a fertig, úhor v mrazáku).

O pár dní  mi prišla SMS, že ma morský tvor čaká v obchode na ľade. Vybral som sa teda poň a valil oči (navonok som sa ale tváril ako kapitán Ahab, t.j., že podobné kúsky chytám každý piatok po práci na Hangócke). Dostal som vyše trojkilového macka, zaplatil cca 45 € a s mierne pochmúrnymi myšlienkami odkráčal domov.  Ryba bola čerstvá, pekná a obrovská, slovom úhor ako noha. 



Bojoval som s ním vyše dve hodiny a popritom pospomínal rozsiahly panteón bohov a bohatý repertoár nadávok námorníckeho razenia. Výsledkom boli filety rôznych tvarov a veľkostí, niečo ako keby úhora rozsekala lodná skrutka. Nuž čo, nie je každý deň nedeľa a príliš mnoho sebavedomia škodí osobnostnému rozvoju.

Keď boli kúsky v mrazničke, od radosti som sa rozhodol uvariť si pikantnú polievku. A tu už som sa cítil mocný. Hlavu a chrbticu so zvyškami mäsa som naládoval do hrnca, zalial cca 1,5 litrom vody a mierne osolil a dal variť. Od zovretia vody som vývar varil asi 45 minút, určite nie dlhšie. Počas varenia som si prichystal ochucovaciu zmes a popritom zberal z vývaru penu a nečistoty. Pastu som vyrobil z nasledovného:

1 červená cibuľa
5 cm kúsok póru
5 cm kúsok zázvoru
2 lyžice sójovej omáčky
2 lyžice rybej omáčky
5 ančovičiek
3 – 4 lyžice rajčinového pretlaku
½ lyžice tamarindu
1 lyžička miso pasty
1 – 2 lyžice cukru
½ lyžičky sečuánskeho korenia
1 chili papričku

Všetky uvedené suroviny umixujte s pomocou trošky vody dohladka a odložte bokom. Z vývaru vyberte rybu, nechajte trochu vychladnúť a oberte mäso. Vývar preceďte a zmiešajte s  pastou. Dôkladne premiešajte a vložte kúsky mäsa späť. Na podávanie si pripravte ešte zopár drobností:

1 jarnú cibuľku, nakrájanú na kolieska
5 cm kúsok póru, nakrájaný na tenké rezance
1 červenú papriku, nakrájanú na tenké plátky
1 balenie ryžových rezancov, uvarených podľa návodu

Zeleninu aj rezance vložte do horúcej polievky a môžete podávať.



P.S. Aj keď bolo porciovanie živočícha spojené so značnými úskaliami, ryba je to veľmi chutná a určite sem ešte prispeje nejakým receptom. A ja sa ešte určite ocitnem v predajni na Mostnej, aby som vyskúšal nejakého plutvovca alebo chápadlovca. 

21. 3. 2016

Bigos


Jest kurwa mocné jedlo pôvodom z Poľska, ktoré vegetariánom môže spôsobovať nočné mory. Pozostáva z viacerých druhov mäsa a kedysi sa podávalo počas lovu a teda sa na jeho prípravu často používala aj divina. Výborný bigos však pripravíte aj z kombinácie hovädzie – bravčové s pridaním napríklad jelenej klobásy. Ďalším dôležitým komponentom je kapusta. Používa sa kombinácia kyslej a surovej, ja zvyknem pridávať iba kyslú, surová sa mi zdá príliš slabá nato, aby konkurovala silným chutiam mäsa a údenín. Ak máte 2 – 3 hodinky času a chuť sa poriadne naládovať, poďte do bigosu.

400 g hovädzieho krku
400 g bravčového pleca
1 noha jelenej klobásy
500 g kyslej kapusty
3 – 4 cibule
1 – 2 lyžice rajčinového pretlaku
1 lyžicu slivkového lekváru
1 lyžica horského medu
1 hrsť sušených sliviek
1 hrsť sušených húb
2 lyžice bravčovej masti
1 bobkový list
4 guličky nového korenia
1 vetvička tymiánu
Soľ
2 dcl červeného vína

Bigos sa obvykle pripravuje dusením v hrnci (kedysi v kotlíku), ja som však presvedčený, že rovnako dobrý je z uzavretého pekáča (jenského skla) a naviac vás to nebude zvádzať neustále hrniec otvárať.  Takže rozohrejte sporák na cca 160 °C a vymastite nádobu, v ktorej budete piecť (či skôr dusiť).

Oba druhy mäsa si nakrájajte na menšie kocky, cibuľu na plátky a klobásu na polkolieska (ak sa dá, klobásu si vopred ošúpte). Mäso osoľte no ponechajte oddelené hovädzie od bravčového. Na väčšej panvici rozpáľte lyžicu masti a hovädzie sprudka opečte asi tri minúty bez miešania. Preložte do pekáča. Na rovnakej panvici opečte cibuľu, kým je mierne zlatá a pridajte pretlak. Premiešajte a pridajte do pekáča. Z panvice odvarte prípadné pripečené kúsky za pomoci maximálne 1 dcl vody a prilejte k mäsu. Vmiešajte bobkový list, nové korenie a tymián. Prikryte pekáč a nechajte 1 hodinu piecť, resp. dusiť. Stačí jedenkrát skontrolovať a v prípade potreby podliať trochou vína.

Po cca hodine opäť rozpáľte panvicu a na zvyšnej masti opečte bravčové pliecko. Kapustu zľahka prepláchnite a pokrájajte. Pekáč vyberte zo sporáka a pridajte pliecko, klobásu, , kapustu, sušené slivky, slivkový lekvár a med. Opäť prikryte a nechajte dusiť podľa potreby ďalšiu hodinu až hodinu a pol. Jeden až dvakrát skontrolujte,  ochutnajte mäso, premiešajte a prípadne opäť podlejte trochou vína.


Bigos by nemal mať príliš veľa šťavy, nie je to kapustnica. Podávajte s chlebom za spevu Jeszcze Polska nie zginęła. Smacznego.

P.S. Ak máte divinu, vyskúšajte ale majte na pamäti rôzny čas prípravy jednotlivých druhov mäsa.