30. 9. 2016

Mäsové guľky


Poznáte köttbullar, také tie mäsové guľky, čo majú v obchode s rozloženým nábytkom? Tak toto nie sú ony. Síce som sa inšpiroval ale inak sa jedná o rýdzo slovenský výrobok a môj vlastný recept. Nikde som niečo podobné nejedol a ani nevidel. Je to celkom chutná a sýta kombinácia hovädzieho mäsa, údeného ovčieho syra a bryndze. Ak ste ochotní vyskúšať aj čosi iné ako halušky, poďte do toho. Pre štyri osoby budete  potrebovať:

Na guľky

-          500 g mletého hovädzieho mäsa (15 % - 20 % tuku)
-          100 g údeného ovčieho syra
-          1 cibuľku
-          1 vajce
-          Soľ
-          2 lyžice bravčovej masti

Na omáčku

-          100 g ovčej bryndze
-          100 g šľahačkovej smotany
-          ½ lyžičky sladkej papriky
-          Voda

Príloha

-          12 stredne veľkých zemiakov
-          1 lyžička rasce
-          Cibuľková alebo petržlenová vňať
-          1 lyžica masla
-          1 lyžička soli

Zemiaky nakrájajte na menšie kocky a dajte variť do osolenej vody. 

Údený syr nastrúhajte na hrubom strúhadle, cibuľku nasekajte nadrobno. Do misy dajte mleté mäso, pridajte syr, cibuľku a vajce. Osoľte zarovnanou lyžičkou soli, poriadne premiešajte a vytvarujte guľky. Mne z tohto množstva vyšlo 20 kusov. Na menšej panvici si rozpáľte bravčovú masť a vložte polovicu guliek. Priebežne ich otáčajte až kým budú rovnomerne opečené, trvá to asi 7-8 minút. Vyberte ich na pripravené servítky, zbavte prebytočného tuku a zopakujte s druhou várkou. Kým guľky chladnú, bryndzu, smotanu a papriku rozmixujte tyčovým mixérom a troškou vody dolaďte na požadovanú hustotu.

Uvarené zemiaky zlejte a premiešajte s maslom, rascou a cibuľkovou alebo petržlenovou vňaťou. Naložte na tanier spolu s mäsom a prelejte omáčkou. Dobrú bačovskú chuť.


P.S. Uvítam každý originálny názov pre tento pokrm ale ak vás napadlo  kökottbullar, tak toľko invencie som mal aj ja.

27. 9. 2016

Hrachová polievka

Na britských ostrovoch známa ako london particular. Toto slovné spojenie označovalo plnotučný londýnsky smog a prenieslo sa na polievku kvôli podobnosti vo farbe a hustote. Idiom funguje aj naopak, existuje výraz pea-soup fog, teda hmla vo farbe hrachovky. Polievka má jednoducho nepríliš fotogenickú farbu, zato však veľmi dobre chutí. Je dokonca dosť veľká šanca, že si ju s obľubou po ťažkej práci dával aj Jack the Ripper, u nás známejší ako Rozparovač.  Ak som vás lahodným popisom navnadil, uvarte si ju so mnou.

250 g poleného hrachu
1 – 1,2 litra vývaru (napríklad z údených rebier, slaniny a podobne)
1 mrkva nastrúhaná nahrubo
1 cibuľa
2 strúčiky cesnaku
2 lyžice olivového oleja
Čierne korenie


V strednom hrnci rozohrejte olej a osmažte na ňom mrkvu a nadrobno nakrájanú cibuľu cca 5 minút. Pridajte nadrobno nakrájaný cesnak a osmažte ďalšiu minútu. Prilejte vývar, vsypte hrach a priveďte k varu. Varte približne 45 minút a rozmixujte dohladka. Aristokracia môže zjemniť trochou smotany alebo masla. Ochuťte mletým čiernym korením a vložte mäso, prípadne nakrájaný párok. Chudoba si dá len tak, s chlebíkom. Dobrú hmlistú chuť.

5. 8. 2016

Na juh: Iónske ostrovy


Predtým, než úplne zabudnem, že sme vôbec boli niekde na dovolenke, vám ešte napíšem zopár morských slov o celodennom výlete loďou okolo Iónskych ostrovov. Vyrážali sme z malého prístavu Nidri, na Iónskom ostrove Lefakada, kam sme sa dopravili autobusom. Áno autobusom, Lefkada totiž nie je tak úplne ostrov. S pevninou nie je spojená pevným mostom, pretože v tom prípade by prišla o status ostrova a úľavy a výsady, ktoré jej  na základe toho od štátu plynú. Funguje tu preto plávajúci most, ktorý príde, spojí pevninu s ostrovom a odíde (Only in Greece, kukal som jak Odysseus, keď prišiel domov).


Takže sme vyrazili z Nidri a prvou zastávkou bola pláž Porto Katsiki. Je jednou z najkrajších pláží Iónskych ostrovov. Azúrovo modrá voda, slovom prostredie naozaj ako z katalógu, skutočne som si doposiaľ myslel, že podobné scenérie existujú iba na kriedovom papieri ošetrenom Photoshopom. Pre mňa osobne veľmi pekný zážitok.










Nasledoval malý prístav Fiskardo na ostrove Kefalónia. Pekné malé mestečko, ktoré ako jedno z mála (ak nie jediné) prežilo ničivé zemetrasenia, ktoré tento ostrov postihli. Okrem obligátnych fotografií sme tu ochutnali mrazený jogurt s rôznym ovocím, posýpkami a  polevami, ktorý je prudko návykový a porcie obrovské.







Pokračovali sme k Ithake, ktorá bola podľa Homéra domovom Odyssea. Zastavili sme sa tu na peknej ale úzkej pláži lemovanej strmým útesom, z ktorého sem-tam zvyknú padať kamienky. Preto vám silno odporúčam, aby ste, ak sa tu náhodou vyskytnete,  z lode nevychádzali na pláž a podľa možností ani do vody. Kapitán to berie veľmi športovo, no jedna výletníčka tu takmer prišla o život, a nakoniec si pár dní poležala v umelom spánku.  Nechápem ležérny postoj spoločnosti organizujúcej plavby ale som človek pomerne mentálne otužilý a len tak ma niečo neprekvapí.



Po nepríjemnej medzizastávke, kedy zranenú prevzal motorový čln, sme pokračovali k jaskyni Papanikolis na ostrove Meganisi. Počas druhej svetovej vojny sa tu údajne ukrývala ponorka s názvom Papanikolis. Jaskyňu neskôr postihlo zemetrasenie a zrejme sa významne zmenšila, pretože momentálne by sa tam ponorka vtesnala iba rozobratá na súčiastky.





Z jaskyne sme vyrazili smerom k ostrovu Skorpios, známemu najmä ako niekdajší súkromný ostrov Aristotelesa Onassisa. Po jeho smrti ju vlastnila jeho dcéra Christinaa a následne jej dcéra Athina. V roku 2013 ho predala za veľké vrece peňazí Jekaterine Rybolevovej, dcére ruského miliardára, ktorý zbohatol poctivou prácou, predajom vlastnoručne vyrezávaných matriošiek.  Ostrovček je to pekný, pre žebrákov  je prístupná jedna pláž o rozlohe takého väčšieho pieskoviska, čiastočne obohnaného plotom s výstrahou. Výstrahy sú konieckoncov okolo celého ostrova, aby vás náhodou nepostihlo nečakané prirodzené úmrtie.






Od zbohatlíkov sme sa vydali späť do Nidri a autobusom domov do Pargy. Pre mňa, človeka mora neznalého, bol tento výlet zaujímavý, s množstvom krásnych výhľadov a jedným z najkrajších zážitkov spojených s morom vôbec. I keď sa jedná o masovú akciu, podľa mňa stojí za to. Nie každý má vlastnú jachtu ako Jekaterina.


Celkovo bola pre mňa táto dovolenka jednou z najkrajších, aké som kedy absolvoval. Ďakujem Ivone za kvalifikovaný výber lokality a skorého termínu, vďaka ktorému sme sa úspešne vyhli návalom turistov a horúčavám. Na druhej strane, už teraz sa teším na škótske ostrovy :)

P.S. Spomenul som, že vám vyjavím, čo som si priniesol z duty-free shopu cestou domov. Priniesol som si toto (pôvodne plné):


Kto poznáte, viete o čom hovorím, kto nie, ťažko sa to opisuje. Keď vám poviem, že je to vlastne arašídové maslo v mliečnej čokoláde, nevystihne to podstatu závislosti, ktorú tieto košíčky vyvolávajú. Ešteže ich u nás nedostať, už by som tieto riadky písal mŕtvy.


P.P.S. Všetku fotodokumentáciu obstarala Ivona, za čo som jej veľmi vďačný. Okrem toho jej týmto udeľujem putovnú medailu Sibyly Mislovičovej za prínos v oblasti slovotvorby, konkrétne za podstatné meno „príšerie“, ktoré vzniklo kombináciou slov prítmie a šero. Použitie vo vete: „Teraz je také fajn príšerie, urobím si tu ešte pár záberov.“ Smial som sa ešte tri dni, vždy,  keď ma to napadlo.