20. 10. 2017

Tatranská Lomnica


Po presune do Tatranskej Lomnice sme sa ubytovali v apartmáne Vila Katarína 151. Okrem toho, že sa nachádza v malebnom prostredí, poskytuje všetko, čo potrebujete k bežnému životu. Mali sme k dispozícii priestrannú obývačko-spálňu so súkromnou kúpeľňou a plne vybavenú kuchyňu, v ktorej nič nechýbalo. Na jedálenskom stole pod sklom je parádna mapa, kde si môžete počas raňajok doladiť plán svojej túry alebo pašovania koní do Poľska. Pán majiteľ je príjemný a ústretový človek, ktorý vám poradí, kam sa vybrať na huby, čo sme však z časových a meteorologických dôvodov nevyužili.




Po ubytovaní sme sa vybrali na Štrbské pleso a cestou späť si pozreli večernú Tatranskú Lomnicu. Ako dieťa som bol vo Vysokých Tatrách každý rok a s našimi a bračekom sme absolvovali  nejednu túru. Možno aj preto som mal pocit, akoby som sa vrátil domov. Ak sa vám tieto hory dostanú pod kožu,  ich zvláštna atmosféra vám utkvie v pamäti. Ale dosť bolo pátosu, dáme túru.


Ráno sme vyrazili z Lomnice do Tatranskej Lesnej elektrickou železnicou a odtiaľ už po žltej smerom k vodopádom a Bilíkovej chate. Cestou sa človeku naskytnú krásne pohľady, či už z brehu potoka alebo vybudovaných mostíkov. Po príchode k chate, resp.  na Hrebienok sme sa rozhodli, že prejdeme po červenej k Sliezskemu domu a odtiaľ do Tatranskej Polianky, dúfajúc, že Perún nebude proti tomuto nápadu.














Po vystúpení cca 400 výškových metrov sme dorazili k Sliezskemu domu a Velickému plesu. Ivona sa napriek mojim obavám z búrky rozhodla, že treba vyliezť ešte kúsok smerom k Poľskému hrebeňu a pozrieť sa na pleso z výšky. Nebudem klamať, ten pohľad stál za to, a keďže sme nehovorili po česky, nezastihla nás búrka, pád kamennej lavíny, ani iné mrzutosti. Zostúpili sme do Tatranskej polianky a slušne unavení sa odviezli späť do Tatranskej Lomnice. Hladní ako rysy v zime sme zašli do najbližšej reštaurácie, ktorá bola k dispozícii a niesla prudko originálny názov, "Stará mama".













Interiér reštaurácie je chalúpkový (rozumej drevo, tkané koberce, šúpolie a pod.) ale na môj vkus trochu moc prezdobený a tak trochu kolotočársky. Po cca 10 minútach od príchodu sme si objednali írečité národné pokrmy, ktoré schvaľuje aj Matica (slovenská, nie šesťhranná). Ivona si dala fazuľovú a ja kapustnicu. Polievky prišli za pár minút a kvalitatívne boli dosť rozdielne. Ivonina fazuľovica chutná, výdatná, žiadny problém. Kapustnica bola podľa mňa uvarená z vody alebo veeeľmi vetchého vývaru. Všetko ostatné tam bolo, kapusta, klobása atď., len bola slabá ako homeopatické liečivá. To som od Starej mamy nečakal.



Ako hlavné jedlo si turistka dala palacinky, ja bryndzové pirohy a obe jedlá boli výborné. Nadýchané palacinky boli plnené višňami, poliate skutočnou čokoládou a ozdobené skutočnou šľahačkou. Pirohy boli z výborného zemiakového cesta, s dostatočne bryndzovou plnkou, doplnené kopcom kyslej smotany a opečenej slaniny. Najedli sme sa dosýta a aj máličko navyše. Neviem však, či by som sa sem vrátil. Ak v Tatranskej Lomnici, v reštaurácii nazvanej "Stará mama" neviete uvariť kapustnicu (respektíve máte odvahu podávať jej slabučkú verziu), otvorte si radšej požičovňu lyží.



Za zmienku stojí predajňa potravín Sintra, ktorá s reštauráciou susedí. Je to veľmi dobre zásobený obchod, ktorý je otvorený každý deň, takže ak sa stravujete po vlastnej osi, nemáte s proviantom problém. Palec  hore. Palec dolu naopak má prevádzkovateľ TEŽ za to, že trojdňový lístok neplatí  72 hodín ale tri kalendárne dni. Napriek tomu si ho musíte označiť, aby bol platný (dátum kúpy na ňom je, a čas je irelevantný) a napísať naň perom číslo občianskeho preukazu. Asi aby ste ho pri skoršom odchode z Tatier nepredali za 2 € na čiernom trhu pred staničnými záchodmi. To je také slovenské. Okrem toho si myslím, že by turisti silno privítali vozne s praktickejšími a početnejšími úložnými priestormi, aby nemuseli cestovať obložení batohmi, palicami a čakanmi.

To je z Tatier všetko, najbližšie Vám ponúknem recept na poriadnu kapustnicu.


P.S. V súvislosti s lyžami som si spomenul na hrdinu, ktorý skúsil šúšn. A presne týmto jazykom sú písané inojazyčné verzie v niektorých našich reštikách. Ale to už je iný príbeh.

1 komentár:

  1. Preco take prtave fotky? Ved velkost fotiek sa da nastavit..

    OdpovedaťOdstrániť